Snehulienka. odkaz na biblickú Rajskú záhradu
Ako počiatky kresťanstva, tak aj počiatky Disneyho štúdia, začínajú príbehom o jablku, za ktorého ochutnanie sa draho platí. V tomto prípade nejde o Adama a Evu, ale ako vám už isto došlo, o Snehulienku a sedem trpaslíkov (1937). Nebol to síce Disneyho prvý projekt, no napriek tomu znamenal veľký prelom a vďaka nemu sa táto filmová oblasť dočkala uznania a rešpektu v podobe Oscara za filmové novátorstvo. To predurčilo charakter Disneyho tvorby na dlhé desaťročia. Film bol tak milý, až si ho zamiloval ešte aj Hitler a že bol napriek prvotným pochybnostiam finančne i divácky úspešný, hádam ani netreba hovoriť.
Keďže ide o prvú Disney Princeznú, veľa charakteru nepobrala. Ani na to nebol dôvod, nemusela sa od iných princezien odlíšiť - u Disneyho bola a vždy bude tá prvá. Pôvodný návrh jej vizáže bol podobný Betty Boop; oblejšie, plné bokmi a oči ako čajových taniere. Veľkosť očí prischla skôr lesným tvorom a tie ľudské sa udržali viac-menej v reálnejších proporciách. Silueta sa prispôsobila tridsiatym rokom, čiže štíhlemu, až pravítkovému ideálu. Takisto princeznin účes bol upravený do praktického bobu, charakteristického pre obdobie dvadsiatych až tridsiatych rokov, no napriek tejto vonkajšej sviežosti sa k Snehulienke myšlienky sufražetského odboja nedostali. Jej osobnosť prekryli trpaslíci i Zlá kráľovná.
Zlá kráľovná, to bol ozajstný oriešok. Ako jemne rozbiť tú detskú ilúziu, že kto je krásny, je i dobrý? Ako urobiť tú potvoru zlovestne peknou? Skvelým riešením sa ukázal takzvaný "vdovin špic", ktorý animátori naaranžovali ako ostrý výstrih priliehavej čiernej kukly nad kráľovniným čelom. Niektorým ľuďom tak prirodzene vyrastajú vlasy, kráľovnej však túto korunu krásy odopreli. Zrejme aby zvýraznili jej démonické črty.
Každopádne, filmu sa deti nastrašiť podarilo. Na premiére boli chúďatá tak vydesené, keď sa Snehulienka stratila v lese, až sa pocikali - a nebolo to posledný krát. Nuž, nie som prorok, ale povedala by som, že dnešné deti už tento film len tak nevydesí. Pustiť si však takúto klasiku ani dnes nemusí byť na škodu.
Disney - satanista a princ - fetišista?
Od Snehulienkinho nič nehovoriaceho charakteru - a stojím si za tým, že ho zďaleka prekryli nielen rôznorodí trpaslíci, ale aj kráľovná a azda aj poľovník, čo ju mal v lese zmárniť a srdce priniesť na podnose - sa Disneyho štúdio presunulo k ďalšej klasike a to Popoluške (1950). Milé dievča, pracovité, práve tak ako Snehulienka, avšak v rámci panujúceho patriarchátu danej doby ju povahovo akosi zas predčili myšací kamaráti-pomocníci. A Lucifer. Joj, ako ja mám rada toho kocúriska. Ohľadom neho a Popolušky koluje na internete nejedno zhrozené video zachytávajúce desivý, až satanistický moment, ako Popoluška sama vyslovuje vetu: "Lucifer má tiež dobré vlastnosti." To slúži ako jeden z mnohých "dôkazov" k obvineniu Disneyho zo slobodomurárstva, satanizmu, spojenia s Illuminátmi a podobne. Veď to poznáme. Ja osobne zastávam názor, že Walt bol proste starý provokatér, ale ak niekto trvá na tom, že tie tri šestky v logu nie sú náhoda, nebudem mu brániť.
Popoluška sa vynorila do čerstvých päťdesiatych rokov, čo znamená, že charakter filmu sa trochu líšil.
Každopádne, prvky, ktoré sa čochvíľa mali stať typicky "disneyovskými", zostali: zvierací kamaráti, hudobné vstupy a ľúbezná atmosféra celej animácie. Rovnako ako u Snehulienky, aj tu boli desivé momenty z pôvodnej verzie bratov Grimmovcov vystrihnuté - veď kto by už u Disneyho očakával odrezávanie prstov na nohách, keď nevlastné sestry chceli vopchať laby do črievičky. Keď už je reč o móde, Popoluška vraj nielen nasledovala trendy, ale dokonca ich vytvárala. V tom čase na módnu scénu vstúpil Christian Dior, ktorý zmenil vládu prostého, hoci elegantného štýlu Coco Chanel a navrátil ženským siluetám tvar presýpacích hodín. PoSnehulienke nechali tvorcovia narásť Popoluške vlasy, pri práci ich prekryli štýlovou šatkou a na bál zviazali do vkusného drdola s čelenkou. Päťdesiate roky ako vyšité... či skôr vymaľované.
No napriek posunu v móde sa ženská emancipácia do pohybu nedostala - azda aj kvôli hrôzam vojny prebiehajúcej vo zvyšku sveta, americké ženy považovali za svoju povinnosť zastať "tradičnú" ženskú rolu matky a gazdinej. Vrátiť sa z tovární a nemocníc, kde nahradili manželov vyslaných do zámoria, späť k rodinnému krbu. Popoluška túto stagnáciu tohto amerického obdobia výstižne odrážala.
Aj atmosféra filmu, čo do kín prišiel po vojne, musela byť ľahšia ako u Snehulienky, trblietavo modrá s veselými pesničkami. Popoluška vyzýva diváka, aby veril svojim snom - a to bolo nepochybne dôležité aj pre Walta Disneyho, ktorý sa po roku 1948 nachádzal vo veľkých dlhoch a zachránil ho príbeh o tejto pracovitej dievčine a jej princovi s úchylkou na ženské chodidlá.
Šípková Ruženka zo stredoveku
Ale popoženiem to. Koniec koncov, do deviatich rokov po Popoluške, dalo štúdio dokopy ďalší film. Prišla Šípková Ruženka (1959), napoly v ružových a napoly modrých šatách, podľa toho, ktorá zo sudičiek práve vyhrávala módnu vojnu. Tento príbeh sa nedávno dočkal nového spracovania v podobe hraného filmu Maleficent, kde hrá prím Angelina Jolie. Tieto hrané remaky z pohľadu zloduchov celkovo prichádzajú do módy. Veď len nedávno sme sa dočkali dvoch nových prerozprávaní Snehulienky viac-menej z macochinho pohľadu, a budúci rok má prísť do kín nová verzia Popolušky v réžii Kennetha Branagha.
Vráťme sa k ospalej princeznej. Hlavná postava, podľa ktorej film nesie názov, polovicu filmu prespí, takže nadšenie feministiek ohľadom filmov si vieme celkom dobre predstaviť. Každopádne, charakter filmu je trošku iný, akčnejší a aspoň princovi nespadne len tak do náručia. Síce ju pochytí zase chronický únavový syndróm známy už zo Snehulienky, ale miesto sklenej truhly je schovaná do tŕnia a stráži ju zlá dračica Maleficent. Po dvoch princoch, ktorí vlastne nerobili nič, len boli očarujúci a boli v správny čas na správnom mieste, na tohto konečne čaká práca. A navyše, celkom dobre tancoval.
Vzhľad Ruženky bol zase podriadený súdobému módnemu diktátu. Tak ako Popoluška odrážala idey Christiana Diora, tak aj Aurora - Šípková Ruženka, je vo svojich prvých šatách v páse takmer precviknutá, čo ešte zdôrazňuje nafúknutá točivá sukňa. Uzučký pás bol charakteristický aj pre éterickú Audrey Hepburn, ktorou sa tvorivý tím Šípkovej Ruženky nepochybne inšpiroval. Prázdniny v Ríme boli hitom, keď zhruba začínala tvorba tejto snímky. Táto rozprávka mala byť zlomom, mala predstavovať čosi nové, aspoň tak si to Disney predstavoval. Avšak jeho idea o "pohyblivej stredovekej tapisérii" mu celkom nevyšla. Technológia, ktorú sa rozhodli použiť, nekorešpondovala s technológiou užívanou v kinách a tak nebolo možné vidieť film v správnom pomere strán, až kým nebol upravený na súčasný formát na DVD-nosičoch a Blu-ray.
Každopádne, princezná tancujúca a spievajúca v lese na melódiu Čajkovského, sa zaradila do Disneyho rozprávkového fondu. Možno nebola práve tým prelomom, v ktorý Disney dúfal, každopádne princezné osemdesiatych rokov, čo nasledovali po nej, už značným prelomom boli.
Šípková Ruženka bola poslednou princeznou, na ktorú ešte starý Walt stihol dohliadať a tým ukončuje prvú periódu tohto síce komerčného, ale predsa očarujúceho prúdu Disneyho rozprávok o dievčinách, ktoré nejako bojujú s osudom... alebo jeho nepriazeň proste prespia, no zobudia sa v pravý čas.
