Krásni, bohatí, nešťastní. Nóri

Autor: Daniela Straková | 24.9.2014 o 13:43 | Karma článku: 8,94 | Prečítané:  2132x

Sme krásni, bohatí... a tak nešťastní. Toto nie je motto novodobého Dallasu, ale dnešného Nórska. A zábavné na tom je, že takto kritickí sú voči sebe práve oni sami, ťažko však povedať, že je táto kritika na mieste. Ľudia, s ktorými zvyčajne prídete do styku, sú milí a priateľskí, na prvý pohľad sa takmer ani nedá hovoriť o nejakom odstupe. Vykanie v nórčine neexistuje a svojich profesorov na univerzite, čo ako vážených, oslovujú krstným menom. Predavači na vás idú s úsmevom, na úradoch akoby ani nebola byrokracia. Napriek tomu o sebe hovoria, že od šťastia práve netancujú.

Ale pekne po poriadku.

Nórske kráľovstvo je bohaté. Netrvá to však nijako dlho, len necelé storočie od nálezu ropy. Zjavne nemali čas privyknúť si na bohatstvo. Žijú skromne, vo veľkých domoch a luxusných autách sa kŕmia skromným "matpakke", baleným obedom pozostávajúcim z chleba a syra. Ešte aj ten syr je nakrájaný čo najtenšie ich vynálezom "ostehøvel", to jest krájač syra.

Možno je to to malé množstvo syra a možno dostatok času, lebo nik tu nepovažuje za potrebné upracovať sa k smrti, každopádne behať po lese, lúke, či parku je tu najvhodnejšie trávenie voľného času. A vypláca sa to, lebo z ľudí, ktorých na ulici stretnete, máloktorý je tučný či inak zanedbaný. Pridajte k tomu modré oči, blond vlasy a máte gény, za ktoré vám deti budú ďakovať. Nikde nestretnete toľko kópií Thora z Avengers ako v oslovskom autobuse číslo 37.

Preberme si však aj druhú stranu povestnej škandinávskej krásy. Ženy trénujú práve toľko, čo muži, sú krásne, udržiavané a štýlové. Zabudnite však na lacné spôsoby upútania pozornosti ako zarezané legíny či rozkmitané pahýle na platformách slovenských žien. Nórky sa držia svojich prirodzene pekných, či aspoň prirodzene vyzerajúcich pekných tvárí. Buď nepoužívajú make-up, alebo ho používajú tak dobre, že sa ani rozoznať nedá. Umelo začiernené vlasy tu nenájdete, ani oranžové "opálenie". Umiernenosť vládne krajine.  (Pozerám tu slovenské Nákupné maniačky a na základe pár častí prosím, vezmime si príklad! Dobre, bolo ich viac než pár, ale keď sa mi zacnie po domove...)

Takže taký vysnívaný kraj. Ale nie všetko je pærfektné. Na hlavnej ulici stretnete pár žobrákov, hoci sotva by sa dali označiť za pôvodné obyvateľstvo. A keďže sa tu uvažuje o zrušení hotovosti, v mojich predstavách onedlho aj oni budú žobrať s terminálom na karty. Možno aj bezkontaktne.

Pivo je drahšie než vstupenka na koncert Chiki liki tu-a a to chodím do študentských, t.j. najlacnejších barov. Vitaj, triezvosť! Keď si ho kupujem v obchode, kontrolujú ma ako malé decko. Na tajňáka si domáci vraj vyrábajú vlastnú vodku. Takže prakticky ako u nás, až na to, že tu ani iná možnosť nie je. A tak študenti nechodia do barov na pár pív, ale na "quiz night", čiže niečo ako Milionár pre všetkých; odpovedajú dve hodiny na rôzne druhy otázok a popritom hádam to jedno aj vypijú... ale neraz sedia na sucho. Áno, je to možné. Prisahám, videla som to!

(Popravde, nikdy som nečakala, že niečo také ako kvízová noc bude zábava... ale je. A možno je to lepšie. Aspoň ušetrím.) To mi pripomína...

Nóri vraj na všetkom možnom strašne šetria a sú proste radi, keď niečo ušetria. Hoci aj s tým, že by sa tie peniaze nemali nikdy využiť. Lenže keď pri tých cenách ani iná možnosť nie je. Asi preto sú tak nešťastní. Ten drahý alkohol znepokojuje aj mňa...

Na Slovensku i v Čechách ho však máme. A sme my šťastní?

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Plavčan oznámil abdikáciu, z tlačovky opäť ušiel

Plavčan odstúpil z postu ministra deň po výzve Roberta Fica.

DOMOV

Tak to už nie, Béla, odkazuje Bugárovi Paška z SNS

Pašku hnevá, že ombudsmanka podporila Dúhový pochod.


Už ste čítali?